Pretože ťa stále milujem

7. listopadu 2007 v 20:39
15+
Sedem rokov. Sedem dlhých rokov ho nevidela, odvtedy, ako ju nechal v bezvedomí na lavičke. Odkedy je preňho Sakura-chan? Takto jej ešte nikdy nepovedal. Takto vlastne nikdy nepovedal žiadnemu dievčaťu. NIKDY!!!!!

Sakura nemohla rozmýšľať, a už vôbec si nepamätala ako sa dostala do tejto situácie. V jednu chvílu trénovala a v druhú už bola pritlačená chrbtom o strom a nemohla sa pohnúť. Osoba, ktorá ju uväznila bola jej životná láska a bývalý tímový kolega.
,,Čo..čo tu chceš?" spýtala sa ho Sakura. Diabolsky sa pousmial, až si Sakura myslela, že ho už Orochimaru úplne ovládol, pokial jej neodpovedal: ,,Prišiel som si pre teba...Sakura-chan." Cítila, ako jej rozopol jej červený top a ten dopadol na zem. Sakura zavrela oči, aby sa pokúsila sústrediť. To ale bola veľká chyba. Keď ich znova otvorila už neboli v lese ale v miestnosti, ona ležala na posteli, Sasuke sa skláňal nad ňou, jednou rukou jej bránil v úteku. Cítila zimu a keď sa na seba pozrela, zistila, že je nahá.

Potom sa začalo peklo. Sasuke jej začal voľnou rukou blúdiť po celom tele, zdola nahor. Sakura vykríkla, keď jej bolestivo zovrel ňadro. Sasuke sa nadtým len pousmial.
,,Čo sa stalo Sakura-chan?" spýtal sa jej. Sakura sa snažila rozmýšľať. Prečo jej nelichotí, že je tu sa Sasukem sama? Vždy potom túžila, vždy ho chcela. Sedem rokov. Sedem dlhých rokov ho nevidela, odvtedy, ako ju nechal v bezvedomí na lavičke. Odkedy je preňho Sakura-chan? Takto jej ešte nikdy nepovedal. Takto vlastne nikdy nepovedal žiadnemu dievčaťu. NIKDY!!!!!
"Nie, toto nie je Sasuke." povedala si Sakura. Sledovala ako sa pomocou jednej ruky vyzliekol (a nešlo mu to najrýchlejšie-poznámka autora). Sakura vedela, čo príde a vôbec sa jej to nepáčilo.
Sasuke sa s ňou začal zahrávať. Rukami jej blúdil po tele. Sakura sa pod ním začala zmietať. Nechcela to takto. Sasuke sa len pousmial. Jednou rukou sa natiahol k svojim zbraniam a zobral si kunai. Potom jej ho vrazil do hrude. Sakura zvrieskla od bolesti. S hrôzou v očiach sa pozerala ako Sasuke zlízava svojím jazykom jej krv. ,,Túto priúčku si nenecháš ujsť, to ti slubujem." zašepkal jej.
"Preboha, čo chce so mnou robiť? Chce ma zabiť alebo znásilniť?" spýtala sa sama seba Sakura.

A akoby hneď aj dostala odpoveď. Sasuke bez varovania vstúpil do nej. Začal sa v nej pohybovať a Sakura kričala. Kričala od bolesti. Toto sa nemalo stať. Potom sa v nej začal pohybovať ešte rýchlejšie a začal tvrdšie prirážať. Sakura chcela, aby už prestal, aby to už skončilo. Počula ako pritom vzdychá, ako si to užíva. Bolo mu jedno ako sa cíti ona. Zavrela oči. Nechcela ho už vidieť, chcela len, aby toto bol zlý sen. Zrazu cítila jeho pery a jazyk na svojom krku. A potom ju pohrýzol, až tak, že začala krvácať. Sakura začala znova kričať, až sa jej krik zmenil na slabé vzlyky a on z nej vystúpil. S úškrnom sledoval, ako sa jej telo otriasa vzlykmi.

,,Čo sa stalo Sakura-chan?" spýtal sa jej znova. Žiadna odpoveď. Znova sa nad ňu naklonil. ,,Stále ma miluješ?" zasyčal jej do ucha. Znova len ticho. Sasuke už začínal byť naštvaný, že mu neodpovedá.,,Tak miluješ ma?" spýtal sa jej a keď znova nedostal odpoveď vrazil jej kunaiom do brucha. Sakura zvrieskla od bolesti. Pozrela sa mu do očí. Nie, to neboli Sasukeho oči, tieto boli žlté, hadie. Teraz už vedela s kým hovorí. Bol to Orochimaru. ,,N-nie...ty nie si Sasuke-kun." zašepkala.
,,Máš pravdu, nie som." povedal s úškrnom ´Sasuke´. A potom nasledovala druhá a tretia rana kunaiom do hrude.

Sakura sa pozerala ako položil kunai vedľa nej, akurát na jej dosah. Potom sa pozrela na svoje zranenie. Nemala dosť síl, aby sa z tohoto dostala a vedela, že za chvílu zomrie.,,T-tak potom prečo..." nedopovedala, pretože začala vykašlávať krv.
,,Sasuke-kun ťa miluje....aj keď ovládam jeho telo, stále je tu a chce sa dostať von...chce zabiť svojho brata....."odpovedal jej. Jej oči sa naňho pozreli a slabým hlasom mu povedala: ,,To je už teraz jedno, aj tak za chvílu zomriem." Zavrela oči.

A vtedy sa Sasukeho oči zmenili z žltých na krvavo červené až nakoniec na tmavé čierne. Zavrel ich a znova otvoril, no hneď si prial, aby to nikdy neurobil. Videl Sakuru, ako tu ležala nahá, bezmocná a polo, nie viac ako polomŕtva. Sakura sa rozkašlala. "Už to dlho nebude trvať." pomyslela si.
,,S-s-s..aku...ra?" zašepkal zhrozený Sasuke. Sakura otvorila oči a zistila, že sa pozerá do Sasukeho pravých očí. Sasuke chytil jej tvár do svojich rúk. Sakura sa pousmiala. ,,Som rada, že ťa aspoň pred mojou smrťou uvidím..." zašepkala.
,,Nie..ty ty nemôžeš zopmrieť!!!" povedal jej Sasuke. Sakura bola jedna z mála ludí, ktorých mohol volať priatelia. Vybrala sa ho hľadať, aj potom všetkom, čo jej spravil a povedal a on ju zabije. Nenávidel sa. Snažil sa ju aspoň zachrániť, no nepomáhalo to. Aj keby sa jej snažil pomôcť najlepší medic-ninja, tak to nepomôže. Pre Sakuru už nebolo pomoci. Sakura sa naňho zahľadela. ,,T-to j ..je v poriadku....nie j-je t-to tvoja vina." po perách jej stiekol pramienok krvi, no ona pokračovala..,,pretože ja ťa stále milujem."
,,Nezomieraj Sakura..prosím .....nezomieraj!!" šepkal Sasuke, stisol ju v náruči a pobozkal ju na pery. Cítil ako mu bozk oplatila. Keď sa ich pery od seba odpojili, slabo sa naňho pousmiala a zavrela oči. Jej telo prestalo krvácať a jej srdce už nebilo. Pre Sasukeho akoby prestala existovať realita. Položil ju na postel a prikryl. Cítil, ako sa ho Orochimaru znova snaží ovládnuť. "To už nedopustím." povedal si a všimol si kunai, na ktorom bola ešte Sakurina krv. Zobral ho do ruky, zavrel oči a vrazil si ho do srdca. Necítil skoro žiadnu bolesť. Lahol si vedla Sakury a poslednýkrát ju pobozkal na jej chladné pery.
Nemohol by bez nej žiť, nemohol by žiť s pocitom, že je zodpovedný za jej smrť. Cítil ako v ňom Orochimaru zomiera. Pousmial sa. Aspoň som zabil Sakurinho vraha. Bola to jediná možnosť. Zovrel Sakuru v náručí a usmial sa, pretože vedel, že za chvílu bude navždy s ňou. Toto boli jeho posledné myšlienky predtým, ako život opustil jeho telo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kimm-chan Kimm-chan | E-mail | Web | 7. listopadu 2007 v 21:26 | Reagovat

T oje nádhera, tan konec mě dojal, já u toho skoro brečím. Nenávidím Orochimara, toho slizkýho parchanta!

2 yupi yupi | 7. listopadu 2007 v 22:02 | Reagovat

ja ho zabiju...myslim orochimara......parchant jeden.........to bylo prekrasny......ja bych nikdy nic takoveho nedokazala napsat.......ja brecela....vazne...hlavne ku konci......veeelmi kawaaaaiii:)))

3 -sakura- -sakura- | 8. listopadu 2007 v 17:29 | Reagovat

no tak to...je moc hezký ale taky moc smutný.......no ale všechny příběhy nemůžou končit štastně............a jinak píšeš moc hezké povídky...

4 mravenec mravenec | 8. listopadu 2007 v 20:07 | Reagovat

tak to mne dostalo.......mooooc se mi to libilo....

5 VEVERICKA VEVERICKA | E-mail | Web | 21. listopadu 2007 v 21:41 | Reagovat

WOW!..tak toto ma teraz zložilo...mi na konci vážne vypadli slzy z očí!....ma to strašne dojalo!Píšeš naozaj super!

6 saky saky | 27. června 2013 v 17:47 | Reagovat

smutný ke konci sem měla v očích slzy

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama